Ako sme oslavovali Komenského „narodky“...
V našej škole vymýšľame kopce zo zábavy a moria zo zaujímavostí ...
Osláviť, teda J. A. Komenského a jeho sviatok, nám pripadalo ako jedna z príležitostí, ako sa zasa dobre zasmiať, pobaviť a niečo (možno) naučiť...
Mesiac knihy by sa nemal oslavovať bez knihy, preto sme stavili naše karty so zábavou na detskú knihu a vzťah detí k literatúre...
Pravdupovediac, zo skúseností zo školských lavíc sme sa obávali, že pre naše nadšenie nenájdeme dostatok detských záujemcov. Ale riskli sme to...
Vypísali sme predbežný prihlasovací hárok na akciu s krycím názvom Deň a noc v školskej knižnici a čakali sme...
Na plagátoch bolo: 19. marca 2010 sa v našej škole uskutoční Deň a noc v školskej knižnici...
Záujemcovia musia prejaviť nadšenie pre literatúru a predložiť svoju naj... knihu, o ktorej budú vedieť hovoriť...
Na naše veľké prekvapenie podpisovacie hárky sa začali veľmi rýchlo zapĺňať menami žiakov rôznych ročníkov.
Keď sme sa už rozhodli, ktorých žiakov potrápime svojou potrebou hovoriť, tvoriť, vidieť, čítať, kresliť... na tému knihy, bolo treba vymyslieť lukratívny program na ešte populárnejší nultý ročník niečoho, čo sme dúfali, že by u nás mohlo v budúcnosti pokračovať ako tradícia. A dali sme sa do toho! telefónne linky boli v pohotovosti, počítačové obrazovky a klávesnice sa začali potiť pod usilovnými prstami tvorcov programu, na stole u pani riaditeľky sa kopili návrhy na kvalitné a ešte kvalitnejšie dni s knihou...
Všetci pedagógovia sa usilovali dať najlepšie zo seba pre deti a ukázať, že kniha je dobrým priateľom...
A to my, učitelia vieme najlepšie!...
19. marca sa po celej škole od rána ozývalo tlmené šušťanie listovaných encyklopédií, tiché mrmlanie spôsobené čítaním s porozumením, ale aj hlasné a ostré polemiky o prečítanej knihe...
Všetci chceli čítať a knižničné dvere sa po celý deň nezatvorili.
Popoludní sme však ešte neboli celkom spokojní a tak sme sa rozhodli, že naša knižnica dostane zabrať aj večer, ba čo viac, aj v neskorých nočných hodinách...
Najprv sme nasadli do objednaného autobusu a videli „krajinu zázrakov“... S otvorenými očami za 3D okuliarmi a odchýlenými ústami sme sledovali príbeh Alice, ktorá sa rozhodla, že krajina zázrakov existuje...
Všetci sme boli nadšení, ale o spánku ešte nemohlo byť ani reči.
Vrátili sme sa do budovy školy po tme a vzrušenie z nového objavovania sa mohlo dovŕšiť!
Navečerali sme sa poukladali sme si spacie vaky do teplučkej a vyupratovanej triedy bez lavíc...Nadšení sme pokračovali v programe. Na zábavnom literárnom kvíze sme sa veľmi zasmiali. To však nebolo nič oproti tomu, čo nás čakalo.
Pripravené ukážky z vývoja filmovej tvorby nás tiež dobre pobavili.
Vyskúšali sme si ako to chodí na veľkých aukciách a vydražili sme podpisy vyučujúcich, ktorí boli ochotní za počet prečítaných kníh odpustiť niečo zo svojho hodnotenia. Boli to „drahé podpisy“! Najviac ocenený podpis stál tridsaťšesť prečítaných knižiek.
O polnoci išlo do tuhého a strašidlá sa rozleteli po celej škole. Húkalo to a ujúkalo až sme sa skoro báli. Potom, okolo jednej hodiny rannej sme si trošku oddýchli pri dobrej knihe a poležiačky. Počuli sme veľa príbehov a tajne dúfali, že to deti uspí, ale ako sme sa mýlili!.. Tu sa zábava ešte len rozbiehala. Štetce s farbou sa rozbehli po knižničných stenách a do rána zanechali za sebou prekrásne a farebné rozprávkové bytosti.
Vypočuli sme si veselé aj smutné príbehy a ráno nás dostihlo hladných a smädných a možno trošku unavených.
A tak sme sa o siedmej hodine v sobotu ráno pobrali domov a spali a spali...
A čo o rok?
Jasnačka že si to zopakujeme!...